26.12.2024 (SITA.sk) – Viaceré prvky systému ochrany a pomoci pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch sú dobre nastavené, no ich potenciál niekedy nie je využitý, myslí si Sylvia Králová z poradenského a intervenčného centra Fenestra v Košiciach. Ako ďalej uviedla v rozhovore pre agentúru SITA, jednou z jeho zložiek, ktorú by bolo potrebné vylepšiť, je financovanie špecifických podporných služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich deti.
Ide napríklad o telefonické linky a poradenské centrá, a tiež zariadenia núdzového bývania alebo tzv. bezpečné ženské domy. Predmetné služby sú podľa Královej finančne poddimenzované, pokiaľ ide o zdroje financovania. Tieto sú totiž často postavené na projektovej báze.
Chýba stabilný systém
„Predstavte si, že v rámci projektu si poradenské centrum alebo bezpečný ženský dom, chce rozšíriť kapacity, aby boli dostupné pre viac žien alebo ponúkať širšiu škálu služieb. Dajme tomu, že by boli schopné v rámci projektu zamestnať ďalšiu poradenskú pracovníčku alebo dve, ktoré budú pracovať priamo so ženami v dennom kontakte, alebo budú chcieť psychologičku do bezpečného ženského domu, ktorá bude pracovať s dopadmi násilia, alebo špeciálnu pedagogičku, ktorá sa bude venovať deťom. A má na to financie na dva, možno tri roky. A teraz si predstavme, že tie dve poradenské pracovníčky alebo psychologička začnú aktívne pracovať s klientelou, do poradenstva prídu nové ženy a ich deti a po dvoch, troch, rokoch to financovanie skončí,” priblížila.
Dodala, že neraz nevedia, či budú mať nejaké nadväzujúce zdroje, a tie, ktoré majú, často nestačia na pokrytie všetkých ich potrieb. „Je pre nás veľmi ťažké uvažovať o rozvoji a zároveň bojovať o udržateľnosť. To, čo chýba, je naozaj stabilný a udržateľný systém financovania, aby podporné služby mohli byť skutočne dostupné pre všetky ženy, ktoré ich potrebujú, a aby sa mohli zamerať aj na ďalší rozvoj,” skonštatovala.
Akreditácie pod rôznymi zákonmi
Za ďalší problematický element, ktorý by potreboval vylepšiť, označila Králová to, že rôzne typy podporných služieb vyžadujú akreditácie pod rôznymi zákonmi.
„Napríklad poradenské centrá pre ženy zažívajúce násilie, majú akreditáciu pod zákonom o sociálnych službách. Ak chce podporná služba aktívne poskytovať služby aj deťom žien zažívajúcich násilie, musí mať akreditáciu pod zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele,” vysvetľuje a dodáva, že kto chce poskytovať podporné služby ako intervenčné centrum pre obete domáceho násilia, potrebuje mať akreditáciu aj podľa zákona o ochrane obetí. „Takže sa stáva, že mnohé organizácie, ktoré poskytujú špecifické podporné služby pre ženy, musia fungovať pod dvomi až tromi rôznymi akreditáciami a každá z nich má iné podmienky,” vraví.
Nadrezortná téma
Králová to považuje za veľmi zaťažujúce pre organizácie a za dlhodobo neudržateľné. Diskusie podľa Královej prebiehajú a niektoré zákony sa menia, avšak podľa jej názoru ide stále len o čiastkové zmeny. V tomto kontexte zdôraznila, že násilie páchané na ženách je nadrezortnou témou, ktorá sa týka rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra, spravodlivosti, zdravotníctva aj školstva.
„Je to nadrezortná téma a skúsenosti z iných krajín nám ukazujú, že tam, kde prijali jeden špecifický nadrezortný zákon o násilí páchanom na ženách a ich deťoch, ktorým ošetrili všetky tieto oblasti, a na ktorom sa podieľali všetky dotknuté rezorty a mimovládne organizácie, sa dopracovali k lepším systémovým riešeniam,” uviedla.
Viac k témam: Intervenčné centrum, Násilie na ženách
Zdroj: SITA.sk – Potenciál systému pomoci pre ženy zažívajúce násilie nie je využitý, vylepšiť treba najmä financovanie podporných služieb © SITA Všetky práva vyhradené.