24.2.2023 (SITA.sk) – “Farby partitúry Svätopluka som nanášal na papier širokým štetcom,” hovorí o svojej hudbe
K monumentálnej historickej freske skladateľ Eugen Suchoň.
Premiéru hudobnej drámy, operu o najmocnejšom panovníkovi Veľkomoravskej ríše kráľovi Svätoplukovi uvedie Opera SND v piatok 24. februára a do konca aktuálnej divadelnej sezóny len tri ďalšie predstavenia, a to v nedeľu 26. februára a v utorok 28. februára o 19.00 hod. a vo štvrtok 2. marca o 11.00 hod.
Inšpiráciou na skomponovanie opery bolo pre Eugena Suchoňa dielo Ivana Stodolu.
Už v roku 1934 napísal k jeho dráme Kráľ Svätopluk programovú predohru a o rok neskôr sprievodnú hudbu. “Dlhé roky som študoval literatúru, sledoval som najnovšie výsledky historických výskumov a najstaršie pamiatky slavianskej kultúry a kultúry okolitých národov z dôb, keď osoby drámy žili a konali,” uvádza skladateľ, kým sa s plnou zodpovednosťou odhodlal komponovať hudbu k svojej opere. S Jelou Krčméry-Vrteľovou začali podľa námetu drámy Ivana Stodolu pracovať na librete. Stalo sa tak po uvedení Suchoňovej prvej opery Krútňava (premiéra december 1949). Operu Svätopluk komponoval v rokoch 1952 – 1959; premiéra bola v historickej budove SND 10. marca 1960. Z pozoruhodných uvedení diela spomeňme predstavenie na hrade Devín (1960) či na nádvorí Bratislavského hradu (1970).
Opera Svätopluk je monumentálnosťou svojho námetu a hudobným spracovaním priam predurčená na uvádzanie pri slávnostných príležitostiach; tentoraz Operu SND motivovalo 30. výročie konštituovania samostatnej Slovenskej republiky. Zaujímavosťou je, že od roku 1993 sa fanfáry zo záveru 1. dejstva opery Svätopluk stali slávnostnými fanfárami hlavy štátu.
Súčasnú inscenáciu opery Svätopluk hudobne naštudoval a diriguje Martin Leginus. Hudbu k tomuto dielu považuje za geniálnu a dodáva: “Eugen Suchoň patrí medzi ikony, ktoré by sme si mali vážiť. Svätopluk je najkvalitnejšia operná architektúra z pera slovenského skladateľa a môže hrdo stáť medzi titulmi, ako je Salome Richarda Straussa alebo Jenůfa Leoša Janáčka.” Martin Leginus ďalej poznamenáva, že “keby sa Eugen Suchoň narodil niekde inde ako na Slovensku, bol by globálnou skladateľskou hviezdou.”
Strhujúcej hudobnej freske, ktorá zachytáva posledné dni kráľa Svätopluka, dal novú, súčasnú silnú vizuálnu podobu i filozofickú koncepciu režisér Roman Polák so svojím tímom. Podľa Poláka je to dráma shakespearovských rozmerov, “príbeh o zhubnom mechanizme moci, a aj keď je to historický námet, je veľmi živý v súčasnom svete”.
Opera Svätopluk má národný rozmer a autentický patriotizmus, je drámou panovníka na pozadí mocenských zápasov na Veľkej Morave. Obrazom toho, aký je boj o moc krutý a nezmyselný, nech sa odohráva v akomkoľvek čase. Kráľ Svätopluk sa snaží zabezpečiť budúcnosť pre svoju ríšu, trápi sa však aj výčitkami svedomia a len krátko pred smrťou si uvedomí svoje pochybenia a odovzdáva vládu do rúk synom vyzývajúc ich, aby držali spolu, vtedy nik ríšu nepokorí ako tie tri prúty, ktoré keď sú spojené, nik neprelomí… Preto aj nová inscenácia v réžii Romana Poláka je mimoriadne apelatívna, kladie zásadné otázky o nepoučiteľnosti človeka v boji o moc, hoci kráčajúceho dejinami aj po spálenej zemi.
Nové uvedenie Suchoňovej opery sa odohrá so strhujúcimi efektmi využívajúc videoprojekcie, moderný svetelný dizajn a dokonca aj otvorený oheň na scéne s certifikáciou pražských Barrandovských štúdií. Autorkou scény je Barbora Šajgalíková. Vyše 150 kostýmov navrhol úspešný mladý kostýmový dizajnér Pavol Dendis. Zbor Opery SND pripravila Zuzana Kadlčíková, choreografiu má Ladislav Cmorej.
V hlavnej úlohe ako Svätopluk sa predstaví vynikajúci Peter Mikuláš. Výnimočné hudobné naštudovanie pripravil Martin Leginus. Pod opernú réžiu sa podpisuje výborný činoherný režisér Roman Polák, ktorý má aj s operou na našich scénach bohaté skúsenosti.
Prijmite pozvanie pozrieť si historickú tému v súčasnom podaní a skvelej interpretácii. Operu uvádza SND v slovenskom jazyku s anglickými titulkami a tak dáva príležitosť aj pre cudzincov žijúcich na Slovensku spoznať zásadné dielo slovenskej tvorby.
Informačný servis